Úvod
Ženy v Československu patrili medzi prvé na svete, ktorým bolo volebné právo priznané
ústavou z roku 1920. Už pri vzniku Revolučného národného zhromaždenia v roku 1918 sa medzi jeho členmi objavili aj ženy, a to napriek tomu, že v tom čase ešte nedisponovali volebným právom. Pri obecných voľbách v roku 1919 sa ženské mená objavili na volebných lístkoch a o rok neskôr sa na parlamentných voľbách zúčastnilo celé obyvateľstvo vrátane žien. Prvé voľby na našom území, v ktorých ženy disponovali všeobecným, tajným, priamym a rovným volebným právom, sa uskutočnili pred 106 rokmi. V súčasnosti je slovenská spoločnosť na existenciu ženského volebného práva plne zvyknutá a vníma ho ako samozrejmú súčasť demokratického politického systému. Napriek tomu sa často zabúda na skutočnosť, že v niektorých častiach sveta ženy toto právo stále nemajú alebo je výrazne obmedzené. Z tohto dôvodu považujem za dôležité túto historickú skúsenosť a jej význam pravidelne pripomínať.
Práca sa zaoberá postojom Československej strany ľudovej k volebnému právu žien v rokoch 1919–1920 v kontexte formovania nového československého štátu. Cieľom práce je načrtnúť, ako táto politická strana vnímala a prezentovala politické práva žien prostredníctvom denníka Čech a ako sa samotné periodikum vo svojich článkoch stotožňovalo s východiskami strany, vrátane jeho názoru na vybranú tému a ako svojou publicistikou tento postoj vyjadrovalo.
Prácu som časovo ohraničila rokmi 1919-1920, keďže ide o obdobie, v ktorom sa konali prvé voľby v novovzniknutom štáte a získanie volebného práva žien predstavovalo aktuálnu a intenzívne diskutovanú tému nielen v spoločnosti, ale aj v prostredí politických strán. Osobitnú pozornosť som venovala Československej strane ľudovej. Pri výbere predmetu skúmania som sa rozhodla zamerať práve na túto politickú stranu kvôli jej relatívne nedávnej zmene postoja k ženskej otázke.
Rovnako ako v prípade politických strán aj politických periodík bolo v tomto období veľké množstvo. V medzivojnovom období bola tlač najrozšírenejší typ médií prostredníctvom ktorých tlmočili svoje názory a myšlienky širokej verejnosti. Pre prácu som zvolila denník Čech, ktorý bol prominentným periodikom Československej strany ľudovej ešte pred tým, ako si strana vytvorila vlastný tlačový orgán v roku 1922 v podobe Ľudových novín. Denník Čech teda nebol oficiálnym tlačovým orgánom ČSL, no napriek tomu so stranou úzko spolupracoval, poskytoval jej priestor na šírenie svojich myšlienok, východísk a názorov a zároveň s ňou zdieľal postoje k viacerým témam, vrátane postoju k volebnému právu žien.
Na základe blízkeho vzťahu denníka Čech s ČSL som sa za pomoci preskúmania čísiel
2. vybraného periodika z rokov 1919-1920 a rozboru článkov relevantných k danej téme
pokúšala načrtnúť obraz o postoju strany a periodika k témam volebného práva žien a ich účasti na politickom živote.
Celkový počet čísiel v dvoch ročníkoch, s ktorými som pracovala, bol 718. Počas štúdia
jednotlivých čísiel som identifikovala približne 40 komplexnejších článkov, ktoré sa venovali téme volebného práva žien. Ak však do počtu relevantných článkov zarátame i krátke oznámenia a pozvania na konajúce sa prednášky či stretnutia ženských spolkov a organizácií, ktoré boli skôr krátkeho formátu a vyskytovali sa na stranách denníka Čech pomerne často, výsledný počet článkov sa strojnásobí.
Celý text štúdie je dostupný na stiahnutie vo formáte PDF.
