Bitkou pri Moháči sa nám končí obdobie stredovekých dejín. Bitka skončila pre Uhorsko katastrofou. Porážka uhorskej armády zapríčinila 150-ročnú nadvládu Osmanov v európskej oblasti. Krajina mala rozvrátenú štátnu správu, desiatky tisíc mŕtvych, vyplienené mestá, dediny a stolice. To, ale nebol ani zďaleka jediný problém, ktorý sa v Uhorsku musel riešiť. Po smrti Ľudovíta II. Jagelovského, ktorý zomiera bez mužských potomkov priamo v bitke, vypukla v Uhorsku veľká otázka. Kto nastúpi na uhorský trón? Adeptami boli rovno dve osoby: sedmohradský vojvoda a spišský župan, Ján Zápoľský a rakúsky arcivojvoda Ferdinand I. Habsburský.[1]
Cieľom mojej seminárnej práce je oboznámiť a poukázať na situáciu, ktorá sa na území Uhorska diala tesne po bitke pri Moháči. Za pomoci prameňov sa zamerať na situáciu, ktorá nastala v roku 1526 v podobe občianskej vojny a snahou, ako Jána Zápoľského tak aj Ferdinanda I. Habsburského zmocniť sa uhorského trónu. Mojou snahou je tiež poukázať na jednotlivé etapy ich vojnového konfliktu, rovnako ako aj poukázať na činnosť Osmanskej ríše v Uhorsku v rokoch 1526 – 1540, na príčiny ich konfliktu, ako aj na výsledok a následky tohto boja, ktoré Uhorsko zažilo.
[1] KÓNYA, Peter. Uhorsko v ranom novoveku 1526 – 1790. In KÓNYA, Peter et al. Dejiny Uhorska. Prešov 2013, s. 186-188.
Celý text štúdie je dostupný na stiahnutie vo formáte PDF.